Orava čaká ďalej: Nový obchvat nestačí, doprava kolabuje najmä v Dolnom Kubíne

Obchvat Tvrdošína v dĺžke zhruba 5,6 kilometra, vrátane križovatkových vetiev a privádzača v dĺžke 1,2 kilometra, je prevažne v polovičnom profile. Pôvodne mal byť hotový pred dvomi rokmi, ale výstavbu predĺžili rôzne nepredvídateľné okolnosti.

Lehota výstavby sa zdvojnásobila, čo sa prejavilo aj na zvýšení nákladov. Združenie zhotoviteľov zložené zo stavebných spoločností Hochtief SK, Porr a Hydroekol Dolný Kubín začalo s prácami ešte na jar 2021 s tým, že ich dokončí do leta 2023.

Pôvodná zmluvná cena z vyše 62 miliónov eur vzrástla zatiaľ na takmer 80 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty, teda približne o 30 percent. Dôvodom boli napríklad neplánované práce navyše, ale aj rast stavebných nákladov.

Doposiaľ posledný diaľničný úsek na Slovensku pribudol v septembri 2023. Išlo o prvú etapu severného obchvatu Prešova na R4 v dĺžke 4,3 kilometra. Odvtedy až doteraz neotvorili žiadnu novú diaľnicu.

Technológie a postup menili

„Analýzy ukazujú, že nová diaľnica odbremení mesto Tvrdošín zhruba o 6 500 vozidiel denne. Tým sa nielen zníži vyťaženosť mestskej infraštruktúry, ale aj nehodovosť, smog, prašnosť a hlučnosť," vyjadrujú sa pre Štandard o úseku R3 z mediálneho komunikačného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).

Výstavbu obchvatu Tvrdošína diaľničiari financovali zo štátneho rozpočtu a aj z prostriedkov Európskej únie. Počas výstavby sa na časti hlavnej trasy objavila tvrdšia hornina oproti predpokladom, preto bolo potrebné zmeniť technológiu a technologický postup. To tiež spôsobilo predĺženie výstavby.

„Dôvodom boli mimoriadne zložité geologické pomery horninového masívu. Horninu bolo potrebné rozpojovať odstreľovaním, predchádzali tomu rozsiahle vŕtacie práce," vysvetľuje NDS.

R3 Tvrdošín - Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej. Súčasťou stavby sú križovatkové vetvy v dĺžke takmer 500 metrov a skoro 700-metrový privádzač Nižná. Prostredníctvom neho sa úsek pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej.

Z 11 mostov je osem priamo na R3, jeden nad ňou, dva na privádzači, pričom najdlhší most má zhruba 250 metrov. Obchvat zahŕňa aj protihlukové steny v dĺžke viac ako 1 800 metrov.

Pomôže aj polovičný obchvat

Primátor Tvrdošína Ivan Šaško v súvislosti s otvorením obchvatu pre Štandard zareagoval, že príprava výstavby trvala dlho a odďaľovala sa.

„Určite pomôže, nemusí byť ani štvorprúdová diaľnica. Hlavná vec, že bude obchvat a je dôležité, že pôjdu tadiaľ kamióny, ktorých pribúda aj na Orave. To už nie je normálne, koľko kamiónov jazdí cez Tvrdošín," konštatuje.

Myslí si, že štvorprúdovka ani nebude reálna, no R3 by mala ísť cez celú Oravu, lebo obciam už prekáža intenzívna premávka. „Je normálne, aby R3 išla aj cez ďalšie obce. Kedy to bude, to nikto nevie," dodáva primátor Tvrdošína.

Regiónu sa čiastočne uľaví

Primátor Dolného Kubína Ján Prílepok označil otvorenie úseku R3 Tvrdošín – Nižná len za čiastočné riešenie, no každé posunutie projektu R3 vpred vníma ako dôležité. „Pre severnú Oravu to prinesie lokálne zlepšenie dopravy, no z pohľadu celého regiónu vrátane Dolného Kubína ide zatiaľ len o čiastočnú úľavu," hovorí pre Štandard.

O to naliehavejšie podľa neho pôsobí fakt, že na poľskej strane intenzívne budujú rýchlostnú cestu S7 smerom k hraniciam s Oravou a podľa dostupných informácií ju majú dokončiť v najbližších rokoch.

„V horizonte niekoľkých rokov môže prísť k prudkému nárastu tranzitnej dopravy na slovenskej strane – na cestách, ktoré na to nie sú kapacitne pripravené. Ak sa nebudú včas dobudovávať aj ďalšie oravské úseky R3, hrozí, že namiesto zlepšenia sa dopravná situácia ešte viac zhorší," upozorňuje.

Preto verí, že otvorenie úseku Tvrdošín – Nižná nebude posledným krokom, ale začiatkom reálneho posunu vo výstavbe R3 na celej Orave.

Doprava je v katastrofálnom stave

Doprava v Dolnom Kubíne je dlhodobo za hranicou únosnosti. Cesty I/59 a I/70 sú hlavnými tepnami regiónu, ale ich kapacita už nezodpovedá súčasnej intenzite premávky. Podľa primátora denne vznikajú zápchy, najmä v dopravnej špičke. Problémom nie je len osobná, ale najmä nákladná tranzitná doprava, ktorá vedie priamo cez mesto.

„Chýba alternatívna trasa či obchvat. V prípade nehôd alebo obmedzení vznikajú kolapsové situácie, ktoré ovplyvňujú nielen premávku, ale aj kvalitu života obyvateľov. Mesto Dolný Kubín je radiálnym mestom s nešťastným riešením dostredivej dopravy, čo má za následok, že všetky vozidlá a prostriedky dopravy, vrátane tej pešej, sa stretávajú v jednej križovatke," približuje Prílepok.

Vo vyspelých sídlach sa mestá skôr snažia o vytvorenie radiálno-okružného systému, teda systému okruhov, ktoré sa správajú ako obchvaty centier pre tranzitujúcu dopravu. Radiály sú skôr využívané pre destinačnú a vnútromestskú dopravu.

To, že mestu Dolný Kubín chýba takýto obchvat, podľa primátora znamená, že pozdĺž svojich rozvojových osí – radiál – sa nemôže adekvátne rozvíjať. „Doprava v Kubíne je v katastrofálnom stave a mesto s tým bez pomoci štátu veľa urobiť nevie, má zviazané ruky a žiadne nástroje či prostriedky," podotýka.

V príprave sú štyri úseky

Na Orave boli doteraz v prevádzke iba dva úseky R3 v polovičnom profile, a to Horná Lehota - Oravský Podzámok (takmer 6,5 km) od roku 2007 a obchvat Trstenej (vyše 7 km) od roku 2010.

NDS má v najsevernejšom slovenskom regióne v pláne prípravu ďalších štyroch úsekov R3: Nižná - Dlhá nad Oravou (cez 8 km), Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová (takmer 5 km), Oravský Podzámok - Dolný Kubín, juh (cez 8,5 km) a Dolný Kubín, juh - križovatka D1 (takmer 10,5 km).

Prvé dva z nich sú v procese prípravy a vypracovania dokumentácie pre stavebné povolenie, zvyšné dva v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

„Ostatné úseky R3 sú v rôznych štádiách prípravy. Na úsek Dolný Kubín, juh – križovatka D1 je vyhlásené verejné obstarávanie na spracovateľa Správy o hodnotení v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie," približuje NDS s tým, že o termínoch je v súčasnosti predčasné hovoriť.

Tunelový variant obchvatu

Výstavba R3 na úseku Oravský Podzámok – Dolný Kubín, juh by bola pre región kľúčová. Ide o jeden z najvyťaženejších úsekov celej Oravy, kde sa stretáva tranzitná doprava s miestnou, čo spôsobuje preťaženie, hluk a zníženie bezpečnosti.

Ak by sa podarilo vybudovať tento úsek v plnom profile, podľa primátora by to výrazne odľahčilo centrum Dolného Kubína a zlepšilo dopravnú dostupnosť mesta, podnikov aj turistických lokalít.

„Súčasne má mesto dlhodobo plánovaný rozvoj v okolí radiál, teda komunikácií I/70 a I/59. Tie by potrebovali byť viac integrované do vnútorného systému mestskej dopravy. Úlohy tej tranzitnej by mal prevziať obchvat," pokračuje Prílepok.

Pre Dolný Kubín je jediným riešením tunelový variant obchvatu mesta, ktorý by zabezpečil najefektívnejšie odvedenie tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia. Uvoľnili by sa tak jestvujúce komunikácie, ktoré by viac plnili dopravné úlohy v meste. Súčasne by tieto cesty slúžili ako alternatívne trasy v prípade výluk a nehodových udalostí.

Napojenie na D1

„Medzinárodné ťahy potrebujú aj alternatívne cesty. Preto mesto dlhodobo nesúhlasí s navrhovaným riešením NDS, ktoré predpokladá prekategorizovanie cesty I. triedy I/59 na rýchlostnú. Je to zlé aj ako dočasné riešenie, nieto trvalé," tvrdí primátor.

Dôležité je aj plánované napojenie na juh, teda úsek R3 od Dolného Kubína ku križovatka s D1 v Likavke. Bez tohto prepojenia zostane Orava fakticky dopravne izolovaná, čo má negatívny vplyv na rozvoj regiónu, podnikanie aj cestovný ruch.

„Výstavba týchto úsekov by preto bola výrazným impulzom nielen pre dopravu, ale aj pre celkové oživenie regiónu, nehovoriac o kontinuálnom prepojení Slovenska s Poľskom," uzatvára Prílepok. Toto je podľa neho pre rozvoj podnikania kľúčové a celistvá R3 je preto nielen dopravnou, ale aj ekonomickou a strategickou nevyhnutnosťou.